Kúp si zrkadlovku a foť všetko

Vážne, začať treba z ostra... A raz keď máš fotoaparát a robíš fotky, tak si fotograf. Je to ako s vodičákom, máš vodičák, tak si šofér, nie? Niektorí vodiči sú ale zlý (od prírody), nemajú talent, dlho im trvá kým si zvyknú na svoje auto a kým sa ho naučia ovládať. Niektorí vodiči sú skvelí, sadnú za volant a nemajú problém, jednoducho talent. Niekto si jazdí len tak pre zábavu, pre dobrý pocit z jazdy a z toho kam sa dostal a niekto sa tým živí. Ale všetci sú vodiči, aj tí “vianoční”. Niekto jazdí autom dennodenne do práce a zarába peniaze inak, čiže nie je profesionálny vodič? Niekto jazdí do práce autobusom a v práci sa venuje autám, vývoju, alebo testovaniu, je taký človek profesionál? Sú vodiči profesionáli, ktorí sú zlí, proste nevedia jazdiť, ale živia sa tým (z nejakého dôvodu za to dostávajú peniaze). A nakoniec, niekto sa živí jazdením a ani nemá vodičák, tak ako to je s tým “profesionalizmom”? Je to len fráza, ktorá sa dá vysvetliť po svojom a každý si ju vykresľuje inak. Je to len polemika ktorá odvádza pozornosť od podstaty a prináša vnútorné uspokojenie “profesionálom”… fraška. Nepočúvaj “profesionálov” a rob čo ťa baví, jazdi...

Prečo zrkadlovka

Zrkadlovka* nižšej triedy je na začiatok úplne najlepšia. Každá má veľa rôznych režimov fotenia, ktoré sú na začiatok veľmi nápomocné a vymeniteľný objektív je základ. Skôr či neskôr budeš potrebovať použiť iný objektív na krajinku a iný na portrét a tam ťa začne vstavaný objektív kompaktu brzdiť, aj keď má niekoľko násobný zoom.

*Zrkadlovka, alebo akýkoľvek systém s vymeniteľným objektívom

Ak nemáš s fotografovaním vôbec žiadne skúsenosti, tak automatický režim urobí všetko za teba, úplne jednoduché. Úžasné fotografie top kvality ale nečakaj, za tým je trošku viac ako automatika, ale na začiatok ti to pomôže. Môžeš sa sústrediť na kompozíciu fotografie bez toho aby si myslel na milión iných vecí. Zlá kompozícia pokazí aj fotografiu urobenú technicky najlepšie s tým najdrahším fotoaparátom**. Keď zmákneš kompozíciu a pôjde ti to samo od seba, môžeš začať myslieť na iné veci, ktorých je strašne veľa, to zistíš sám/a.

Top fotoaparáty používané v profesionálnej fotografii sa pohybujú od 50 000 eur a vyššie. A to sa bavíme len o fotoaparáte…

Automatika ti začne po chvíli nevyhovovať, pretože prídeš na to čo je to hĺbka ostrosti poľa, clona, vysoký šum, rýchlosť uzávierky a ako to všetko ovplyvňuje výslednú fotografiu. A toto všetko riadi fotoaparát keď je v auto režime, takže si to budeš chcieť nastaviť sám podľa potreby. Tu prídeš na to, že je to fajn mať možnosť použiť AV***, alebo TV*** režim tvojho fotoaparátu. Je to síce poloautomatický režim, ale dá sa využiť kreatívnejšie ako full auto a stále ešte nemusíš myslieť na úplne všetko. Sám si nastavíš clonu, alebo rýchlosť uzávierky, tak ako chceš ty a fotoaparát sa postará o zvyšok. Super jednoduché režimy, dá sa s nimi dobre prebaviť.

***Aperture Value – Priorita clony, Time Value – Priorita uzávierky

Poloautomatika je super z veľa dôvodov, napríklad keď fotíš nejakú rýchlu akciu, kde sa rýchlo menia svetelné podmienky, je úplne super. Veľa krát sa jednoducho nedá stihnúť sledovať či je správna expozícia, udržať objekt ktorý je v pohybe v dobrej kompozícii, udržiavať správne zaostrenie a v prípade že sa niečo z tohoto zmení, tak prenastaviť fotoaparát. A to všetko v zlomku sekundy, inak stratíš ten víťazný záber. Ale naučiť sa fotografovať znamená exponovať snímku (urobiť fotografiu), tak ako ty chceš a tak ako je to potrebné pri daných svetelných podmienkach. Poprípade, naučiť sa fotografovať znamená vedieť ovplyvniť, alebo nastaviť**** svetelné podmienky tak, aby to bolo ako chceš. Alebo, naučiť sa fotografovať znamená naučiť sa vystihnúť ten správny moment, ten správny príbeh jednou fotografiou. Alebo, naučiť sa byť v správnom čase na správnom mieste. Vedieť fotografovať znamená veľa vecí.

****V prípade štúdiovej, portrétnej, alebo pokročilej outdoor/on-location fotografie, si so sebou nosíš svetelné zdroje, ktoré si nastavíš tak, ako to potrebuješ

Manuálne nastavenie expozície znamená nastavenie času uzávierky, ISO a clony podľa toho tak ako chceš a hlavne správne*****. Tu už musíš mať nejaké skúsenosti z poloautomatiky a automatiky a mal by si mať nejaké teoretické vedomosti. Všetky sa dajú získať zadarmo, alebo za primeraný peniaz. Veď fotoaparát máš za, povedzme 300 eur, internet máš tiež, lebo čítaš toto, tak si kúp, alebo predplať magazíny o fotografovaní. Alebo ešte lacnejšie, nájdi si návody na nete, tie sú zadarmo. V angličtine ich je asi tak 100 miliónov a ak nevieš anglicky, tak sa stačí pozorne pozerať na video návody na Youtube. A slovenských a českých zdrojov je tiež veľa…

*****Správna expozícia je relatívny pojem a mení sa subjektívne. Niekedy chceš podexponovať, niekedy preexponovať. Záleží od situácie…

Prečo fotiť všetko

Toto je môj vlastný príbeh a skúsenosti.

Fotografia ma vždy zaujímala, zložité fotoaparáty s množstvom gombíkov a veľké objektívy s množstvom nastavení ma vždy jednoducho fascinovali. Pravdepodobne ma viac zaujímala viac tá technika, ako to funguje, ako je to možné a ako to tí páni a dámy (v 90tych rokoch, keď nebolo moc digitálov) robia, že tie ich fotografie ma vždy nejako oslovili. Bol tam cítiť príbeh, bolo to príjemné a pekné na pohľad, skrátka paráda. K “poriadnemu” fotoaparátu som sa ale dostal až v januári 2009, predtým som na to nemal čas, ani peniaze. Bol to Canon EOS 450D a základný objektív. Keď som ho prvý krát vybral z krabice, cítil som sa skvelo, na ten pocit nikdy nezabudnem, cítil som sa ako fotograf. Tento pocit ma ale prešiel asi za dve minúty, keď som vytiahol návod na používanie. To som sa začal cítiť ako “wow, toto idem čo robiť pre boha? Toto nikdy nepochopím” a to nie preto že to bolo v angličtine. Tak s hlavou v smútku som ho zase zabalil a na stole zostal iba návod. Ten som si dokola čítal a čím viac som čítal, tým menej som vedel. Proste panika… Potom som začal googliť všetky tie výrazy a pomaličky to začalo do seba zapadať. No a potom som si svoj prvý, úžasný fotoaparát rozbalil znova a začala cesta, ktorá trvá doteraz a verím, že ešte dlho trvať bude. Takto sa to vyvíjalo...

Chcel som fotiť a bolo mi jedno čo, proste fotiť. Tak som chodil po dome, po záhrade a cvakal som. Skúšal som rôzne nastavenia, čo sa stane keď zmením clonu, alebo ISO? Kým som si to nevyskúšal na vlastnej koži, tak som síce o tom teoreticky vedel, ale skúsenosti sú skúsenosti. Veď vieš že oheň je horúci, ale pod kožu sa ti to vryje až keď sa popáliš, nie? A o toto ide, musí sa ti to jednoducho dostať pod kožu. Ráno keď som vstával, tak som myslel na to prečo clona ovplyvňuje hĺbku ostrosti poľa a prečo to u mňa nefunguje tak, ako to píšu na nete a v časopisoch. Celý deň som cvakal a skúšal a večer som zúfalý zaspával, že zajtra to musím skúsiť znova. A vstal som a zase som fotil. Až kým som na to neprišiel...

Fotil som ľudí (kamarátov), zvieratá, still life (poháre, stoly, sviečky, rámy obrazov…), prírodu, architektúru, šport, fotil som proste všetko. Žiadna z tých fotografií, boli ich tisíce, neuzrela svetlo sveta, pretože sa mi nepáčili. Potom som začal s časopismi, veľa som ich prečítal a vyskúšal som všetko čo tam písali. Od portrétov, cez prírodu až po makro. Proste všetko, fotil som VŠETKO a to mi pomohlo. Dalo mi to veľa skúseností.

Po čase som prišiel na to, že:

  • Na prírodu sa musíš pripraviť. Naplánovať si deň a hodinu v roku kedy bude slnko svietiť zo správnej strany. Musíš poznať svoj foťák, lebo pri “krajinke” chceš mať všetko ostré (väčšinou) a teda musíš vedieť ktorý faktor toto ovplyvní. Darmo budeš meniť ISO. A keď prídeš na miesto určenia, tak bude zamračené a celé je to v ťahu. Aj to je možnosť s ktorou musíš rátať.

  • Na šport potrebuješ rýchlu uzávierku, inak sú fotky rozmazané aj keď sa ti netrasú ruky. Čo ale ak tam nie je dosť svetla? Čo s tým? Nad týmto keď budeš rozmýšľať, tak celý zápas, alebo preteky skončia a ty môžeš ísť domov naprázdno. Takisto potrebuješ tele objektív, pretože veľakrát fotíš z diaľky a tu sa hodí zrkadlovka kde si objektív jednoducho vymeníš.

  • Na architektúru potrebuješ statív a kopec času na správnu kompozíciu a nastavenie správnej expozície. Ak to nejde na jednu expozíciu, musíš urobiť viac záberov (bracketing). Ale ako? O koľko EV mám posunúť správnu expozíciu. Ktorá je správna expozícia? A čo to je EV??? A potom ešte zbiehanie línií, keď budovy nie sú vodorovne a horizontálne správne. Veľa času som strávil v meste a domov som prišiel s pokazenými zábermi. Ale bola to skúsenosť.

  • Portréty som nikdy nechcel fotiť, pretože mi to na začiatku prišlo neskutočne zložité. Všetky tie nastavenia nielen foťáku, ale aj svetiel, odraziek, všetkého v štúdiu, kompozícia a póza modelky/modela. Nie nie, do tohoto ja nejdem, to je šialené. Teraz ale viem, že to je ten najjednoduchší druh fotografie, aspoň pre mňa. Prečo? Pretože pri tejto fotografii ovládam na 100 percent všetko. Nastavenie fotoaparátu, svetiel, modelky/modela, pozadie, kompozíciu, náladu na “pľaci”, proste všetko. A keď máš možnosť všetko ovládať a vieš ako na to, tak výsledok je zaručený, nie?

  • A pri každom fotení som sa naučil niečo, čo som neskôr využil. Napríklad nerozmýšľať nad tým, ako rýchlo nastaviť foťák na 1/250s, ISO 100, f/5,6 pretože som to urobil milión krát predtým. Keď mi prvá testovacia fotka pri portréte vyšla tmavá, tak som nezmenil ISO, pretože šum som pochopiteľne nechcel, ale keď mi prvá testovacia fotka pri koncerte metalovej kapely vyšla tmavá, tak som ISO nastavil na max, pretože to bolo jedno, chalanom to nevadilo (skôr to bolo esteticky vhodné) a ja som potreboval čo najrýchlejšiu uzávierku a objektív mi nedal clonu menšiu ako f/5.6. A nakoniec, aj tak to išlo len Facebook, kde je kvalita fotografií niekde neviem kde.

Jednoducho to je o skúsenostiach. To čo si zapamätáš z krajinky, napríklad čo robiť ak chceš mať všetko ostré, môžeš použiť pri portréte v štúdiu, pretože je to presne to isté. Pravidlá platia vždy, svetlo a fotoaparát nevedia čo fotíš, chovajú sa vždy rovnako.

Ja stále fotím všetko a vždy budem, na tom nie je nič zlé, práve naopak. Máš výhodu keď vieš ako nafotiť svadbu, alebo portrét v štúdiu a na druhý deň sa vyberieš s priateľmi na chatu a tam v noci urobíš úžasnú fotku nočnej oblohy s priateľmi sediacimi okolo ohňa. Keď sa neskôr rozhodneš fotiť iba portréty, tak nevadí, skúsenosti máš aj z inej fotografie a všetky ich kreatívne využiješ a budeš skvelý/á fotograf/ka portrétov. Keď sa ale priatelia spýtajú exkluzívneho a špičkového fotografa štúdiových portrétov, aby im urobil fotografiu ako sedia okolo ohňa a zachytil atmosféru noci, tak to asi nebude vedieť ako, lebo s tým nemá skúsenosti.

Post produkcia – Editácia

Keď ovládneš všetko vyššie spomenuté, tak ťa čaká ďalšia vec. Editácia fotografií je dnes nevyhnutná, pretože žijeme v digitálnom svete (aj analógové fotografie sa editujú). Fotografia ktorú vidíš v časopise, na bilboarde, v reklame, alebo kdekoľvek inde, nevyšla priamo z fotoaparátu. Akokoľvek dobrý bol fotograf a mal 30 rokov skúseností. Digitálna fotografia prináša aj zložitosti do jednoduchého “klik a fotografia je hotová” digitálneho sveta. V prvom rade to je spracovanie farieb, farebné priestory, kalibrácia, ICC profily, farebný management, rýchlosť prenosu údajov, bitová hĺbka, formáty fotografie, kompresia, úložné miesto, profily papierov a tlačiarní, rýchlosť tlače a mnoho iného. Nie všetko ale treba vedieť, to sa ani nedá a nie je to treba.

Čo je ale dôležité je to, že tá top fotografia prešla ešte nejakou úpravou, ktorá ju urobila top. Je to nevyhnutné, bez toho to nejde, pretože nároky na kvalitu a estetiku sa jednoducho posúvajú dopredu. Editácia by mala byť v prvom rade na pomoc dobrej fotografie stať sa tou “top” a nie na záchranu zlej snímky. Tým chcem povedať, že neflákaj fotenie s tým že “veď vo Photoshope to neskôr opravím”. Tak sa z teba stane dobrý editor, alebo retoucher, ale nie dobrý fotograf.

Musím napísať, že poznám skvelé fotografie a skvelých fotografov, ktorí nepoužívajú Photoshop a needitujú svoje fotografie. Robia fotografie po starom, vo fotoaparáte. To sú ale ľudia, ktorí nečítajú Facebook a články ako je tento. To sú umelci, ktorí vedia čo robia, aj keď nepoznajú princípy fotografie ako takej do detailov. Majú mnohoročné skúsenosti a keď sa pozrú na scénu, tak vedia aký fotoaparát použiť, ako film vyvolajú a na aký papier to vytlačia, aby to vyzeralo dobre. Celkovo, proces analógovej fotografie je tiež fascinujúci a zložitý. Jednoducho dokážu zo svojich fotoaparátov dostať hocikedy takú fotografiu, ktorú ja nikdy neurobím. Tá skupina úžasných ľudí je niekde úplne inde a fotografiu vidia a považujú za niečo iné ako my smrteľníci, proste umelci. Obdivujem ich.