Zložitú otázku čo si kúpiť, si položil asi každý z nás. Ja som si ju položil niekoľko krát a rozhodoval som sa vždy niekoľko týždňov. A jednoduché to nebolo, hlava v smútku... Ak sa rozhodujete pre kúpu kompaktného fotoaparátu, tak to máte trošku jednoduchšie, kupujete v podstate jeden kus, takže neriešite dokupovanie iných objektívov, alebo iného príslušenstva. No ale zrkadlovky, tak ako všetky ostatné systémy, ktoré majú vymeniteľné objektívy a množstvo doplnkov, sú iná liga. Na toto sa pozrieme v tomto článku, ale nie exkluzívne, všetko sa dá aplikovať na každý fotoaparát od mobilu, až po large formát fotoaparáty.

O čom to vlastne je

Fotografické systémy nám dávajú skvelé možnosti voľby. Môžeme si zvoliť telo fotoaparátu aké chceme, k tomu objektív aký chceme, k tomu filter aký chceme, k tomu externý blesk aký chceme a tak ďalej. Otázka teda je, čo chceme? V dnešnej dobe sa za nás snažia rozhodovať výrobcovia, chcete čo najviac pixelov v čo najmenšom a najľahšom tele. Chcete mega optický a digitálny zoom. Chcete HD video. Chcete to mať jednoduché a chcete toto a hento…. Ale je to naozaj pravda? Chceme to? Ak áno, tak prečo? Fotografia je celkovo zložité hobby, je za tým veľa vedy a techniky a dnešné fotoaparáty to celé uľahčujú automatickými a poloautomatickými nastaveniami. Na jednu stranu je to fajn, ale na druhú stranu nás to neprinúti rozmýšľať nad tým čo ideme robiť a hlavne čo chceme dosiahnuť. Ako sa správne rozhodnúť čo si kúpiť a hlavne prečo, by vám mohlo pomôcť nasledovné.

Množstvo pixelov a ich zmysel/nezmysel

Kvalitu fotoaparátu určuje množstvo pixelov, čím viac, tým lepšie, nie? NIE, určite nie. Honba za množstvom pixelov je nadhodnotená a čisto komerčná (s výnimkami, ktoré si málokto dovolí kúpiť, ale stoja za to). Problematika spočíva vo veľkosti a tu platí, že čím väčšie, tým lepšie a nie čím viac, tým lepšie. Pixel ako taký má svoje rozmery, aj keď ozaj maličké a tieto pixely musíme dostať na nejaký senzor, ktorý má tiež nejakú veľkosť. Napríklad APS – C senzor v Canon EOS 7D má rozmer 22.3 x 14.9 mm. Pixelov v tomto senzore je 19 miliónov a jednoduchou matematikou vypočítame veľkosť jedného pixelu.

22.3 x 14.9 = 332.27 mm – Plocha senzoru
332.27 : 19 000 000 = 0.000 0174 9 mm – Plocha pixelu
0.000 0174 9 : 4 = 0.000 004 37 mm – Strana pixelu

Takže, jeden pixel v tomto senzore má rozmer 4.37 x 4.37 µm, 4.37 x 4.37 tisíciny milimetra. Tento rozmer je celkom v pohode, dá sa s ním pracovať na dosť vysokej úrovni a spĺňa aj profesionálne požiadavky.

Prečo ide o veľkosť? Pixel musí zaznamenať svetlo a čím je menší, tým menej svetla na neho dopadne. Je to ako s oknom, malé okno pustí do izby menej svetla ako veľké. A svetlo je naozaj dôležité vo fotografii. To som písal o poloprofesionálnom fotoaparáte s relatívne dostatočne veľkým senzorom. Teraz, kompakty majú podstatne menšie senzory a o mobiloch ani nehovorím. Napríklad Iphone 5 má senzor o rozmeroch 5.86 x 4.54 mm a 8 Megapixelov, čo je približne polovica pixelov na senzore ktorý je len cca 1/15 z APS – C senzoru. Tieto veci sa teda musia kompenzovať v procese spracovania obrazu a čím náročnejší je tento proces, tým viac trpí fotografia.

senzor

Porovnanie veľkostí niektorých senzorov

Takže čo sa týka megapixelov, nemalo by to byť vždy kritické číslo pri rozhodovaní sa. Starý fotoaparát s full frame senzorom a 8 Mpix urobí vždy kvalitnejšiu fotografiu, ako najnovší mobil so “super” fotoaparátom a 10 Mpix. Preto by som zvážil veľkosť senzoru / počet pixelov a taktiež samozrejme to, čo od fotografie chceme. Ak robím len selfies na Facebook, alebo Instagram, tak tento článok je úplne zbytočný, ale ak beriem fotografiu vážne a ide mi o kvalitu, tak to dáva zmysel.

Objektív a jeho dôležitá úloha

Objektív býva často až na druhom stupni, menej dôležitý ako telo fotoaparátu. No nieje to úplne až tak, ja mu prikladám rovnakú, ak nie väčšiu, úlohu vo fotografii. Veď je to predsa prvý element ktorý sa stretáva so svetlom a spracováva ho. Nazvime výrobu fotografie proces spracovania svetla, pretože o čo ide? Ide predsa o zaznamenanie svetla. Prvý krok v tomto procese je dostať fotografovanú scénu na senzor v čo najlepšej kvalite. Hlavne teda zaostrenú a bez rôznych defektov a chýb. Ak tento krok nie je najlepší možný, tak ďalej sa to bude ťažko opravovať.

Je to ako s pečením chleba. Potrebujeme rúru a cesto (telo fotoaparátu a objektív). Na cesto potrebujeme dobrú múku (zloženie objektívu). So zlou múkou sa ťažko pečie dobrý chlieb a iba odborník dokáže urobiť to najlepšie možné. No a ešte musíme vedieť urobiť cesto (ovládať objektív). Potom to celé šupneme do rúry (telo fotoaparátu) a upečieme fotografiu. Všetky rúry sú ale iné, niektoré jednoduchšie, niektoré zložitejšie. Takže ak nevieme ako ovládať rúru, chlebík môžeme veľmi jednoducho zničiť, tak isto ako fotografiu… No a vy sa rozhodnite ktorá časť tohoto procesu je pre vás najdôležitejšia.

Kvalita objektívu je teda nemenej dôležitá, ale ako viem ktorý objektív je kvalitný?

Čím jednoduchší, tým lepší. Objektív je zložený z niekoľkých elementov (šošoviek) uložených v niekoľkých skupinách. Každá skupina obsahuje niekoľko šošoviek a každá takáto skupina slúži na niečo iné. Jedna skupina napríklad na zaostrovanie, druhá na zoom, tretia na korekciu farieb a tak ďalej. Svetlo sa pri prechode určitým materiálom, napríklad sklom v objektíve, rozkladá, láme, odráža a rozptyľuje. Toto všetko spôsobuje chyby, ktoré sú neželané a čím viac skiel (elementov) v objektívoch, tým viditeľnejšie sú tieto chyby. Na korekciu niektorých týchto chýb sa v objektívoch používajú ďalšie sklá a skupiny skiel. Čo zase len spôsobuje nejaký ten neželaný artefakt. Je to začarovaný kruh.

Sklá používané v optike sú veľmi špecifické a ich výroba a povrchová úprava je zložitá. Preto sú niektoré kvalitné objektívy také drahé. Aj keď to zvonku nevidíme, vo vnútri sa skrýva technológia, ktorá bojuje so všetkými nedostatkami.

Najjednoduchšie sú takzvané “pevné” objektívy. Sú to objektívy, ktoré majú pevnú ohniskovú vzdialenosť a teda neobsahujú žiadny “zoom” element. Tie lepšie obsahujú skupinu na korekciu farieb, ale stále obsahujú len niekoľko skupín elementov. Takže chýb v týchto objektívoch vzniká menej, ako v zoom objektíve a výsledok je lepší.

kostrukcia objektivov

Na obrázku hore vidíte rozdiel v konštrukcii pevného objektívu Nikon NIKKOR S Auto 50mm f/1.4 (vľavo) a zoom objektívu Canon EF-S 18-135mm f/3.5-5.6 IS STM (vpravo).

Z tohoto dôvodu sú jednoduchšie objektívy kvalitnejšie ako tie “zoomovacie”, ale samozrejme aj tu platia výnimky. Každopádne to môže byť ešte trošku zložitejšie. Napríklad vyššie spomenutý Canon musí ešte riešiť optické problémy širokouhlého objektívu (18mm), spolu s problémami teleobjektívu (135mm). Toto ale nemusí riešiť objektív s rozsahom napríklad 18 – 55 mm kde odpadajú tie “teleproblémy”. Zoomovacie objektívy majú ale veľkú výhodu oproti pevným a to tú, že sú zoomovacie, to je jasné. Takže ak zoom, tak ja osobne by som nešiel do extrémne veľkých rozsahov, ako napríklad 50 – 500 mm, aj keď je to veľmi pohodlný objektív a pokrýva v podstate celý rozsah ohniskovej vzdialenosti, čo bežný fotograf v podstate potrebuje.

Moja zbierka obsahuje objektívy s ohniskovou vzdialenosťou 10 – 22 mm na širokouhlé fotenie, 17 – 85 mm na štandard a 70 – 200 mm teleobjektív. Týmto mám pokryté všetky ohniskové vzdialenosti a s parádnou kvalitou obrazu (pokiaľ niečo sám nedomrvím). Oproti extrémnemu zoom objektívu mám teda nevýhodu, že ich musím medzi sebou meniť, ale tá kvalita mi za to stojí.

Zase sme sa dostali k tomu, že je dobré vedieť čo chceme. Ja viem, niekedy to býva zložité, veľakrát to ani ja sám neviem. Čo mi je ale jasné je to, že vždy chcem to najlepšie možné a najlepšie bez toho aby som zruinoval rodinný rozpočet. Takže, vždy si pozriem nezávislé hodnotenia objektívov ktoré ma zaujímajú, zhodnotím pre a proti a potom sa rozhodnem. Pred kúpou si ale vždy skočím do obchodu s mojím foťákom, nechám si ukázať ten ktorý objektív, urobím si pár záberov s rôznymi nastaveniami priamo v obchode a vrátim sa domov. Pozriem si fotky a ak sa mi to páči, tak si ten objektív kúpim online, je to lacnejšie...

Fotografické systémy

Každý výrobca fotoaparátov vyvíja svoj systém, používa svoj spôsob výroby a svoje “know how”. Jedno ale majú všetci spoločné a to je to, že každý fotoaparát pracuje so svetlom. Jeden výrobca je lepší ako druhý a má kvalitnejšie výrobky, čo je vidno aj na cene. Ak cena nieje vždy pre nás dostupná, tak si zvolíme lacnejšiu alternatívu. Toto ale nie je až tak rozhodujúce, dôležitejšie je skôr to, koľko možností budeme mať v prípade, že sa budeme chcieť pohnúť ďalej a koľko nás to bude stáť. Podľa toho čo som písal vyššie, by sme mali mať široké možnosti, aby nás nezačala brzdiť dostupná technika.

Rozhodnutie, ktorý objektív alebo fotoaparát si kúpiť, ktorý je dobrý a ktorý je zlý, nebude nikdy jednoduché ak nám záleží na výsledku. Je to celkom subjektívne rozhodnutie, pretože každý z nás je iný, má rád niečo iné a chce robiť fotky po svojom, preto sa nedá povedať že toto je najlepšie telo fotoaparátu a toto najlepší objektív. Teda áno, keď mi to niekto povie, tak ja mu na to odpoviem, dobre súhlasím, ale pre teba. No ja potrebujem niečo iné, napríklad Pentacon Six, starý analógový fotoaparát a medium formát čiernobiely film s ISO 125, ktorý by niekoho vôbec nezaujímal. Ale mňa to robí spokojným a šťastným a viem aj prečo... a to je dôležité.

Prajem úspešné rozhodnutia a dúfam že vám tento článok k tomu trošku pomohol.

Ak bol tento článok pre vás užitočný, môžete mi nechať komentár pod článkom, alebo na Facebooku na stránke Fotografia a Photoshop. Každý like, zdieľanie, alebo komentár si cením a pomáha mi pri tvorbe tejto stránky pre vás.