V tomto článku sa pozrieme na meranie expozície. Pozrieme sa čo to vlastne je, ako to funguje a čo sa s tým dá robiť. Každý spôsob je trošku iný a každý pomáha určiť požadovanú expozíciu inak. Ako vždy, píšem o požadovanej expozícii, nie o správnej, pretože každý chce mať tú svoju fotografiu exponovanú správne po svojom. Tak poďme na vec...

Expozícia fotografie

Expozícia fotografie je možno trošku zavádzajúci pojem, pretože neexponujeme fotografiu ako takú, ale materiál, ktorý je citlivý na svetlo. Po expozícií takéhoto materiálu nám neskôr nejakým spôsobom vznikne fotografia. Ale poďme to volať expozícia fotografie, je to tak zaužívané a netreba to všetko komplikovať. Pred 40 rokmi digitálna fotografia neexistovala, pred 120 rokmi ešte neexistovali ani poriadne analógové fotoaparáty a napriek tomu sa vyrábali fotografie. Bolo to trošku zložitejšie, ale dalo sa to a princíp sa odvtedy nezmenil. Všetko čo potrebujeme, je vystaviť na svetlo nejaký svetlo-citlivý materiál a toto svetlo naň zaznamenať. Ak to preženieme a svetlo necháme pôsobiť dlho, tak výsledok bude preexponovaný a fotografia svetlá, alebo úplne biela. Ak svetlo nenecháme pôsobiť dostatočne dlho, tak výsledok bude podexponovaný a fotografia tmavá, alebo úplne čierna. Ak trafíme ten presný čas, tak výsledok bude exponovaný správne podľa potreby a na fotografii bude zaznamenané všetko čo chceme.

Od prvých fotografií sa toho ale veľa zmenilo, technológia postúpila dopredu, fotografie začali byť digitálne a ľudia náročnejší na kvalitu. Preto sa zdokonalil materiál na ktorý sa zaznamenáva svetlo, pridali sa objektívy a vymyslel sa systém uzávierky. Na začiatku bola uzávierka len okienko na drevenej krabici s dvierkami, alebo obyčajnou zátkou. O citlivosti fotografického materiálu nebolo ani tušenie a clona objektívu bola hudbou budúcnosti. Teraz sú to ale bežné veci a nastavenia týchto troch faktorov sa nazývajú expozícia. Vždy je to určité nastavenie clony, rýchlosti uzávierky a nejaká citlivosť filmu (alebo digitálneho senzoru) označovaná ISO. Teda ak neexperimentujete s vlastnoručne vyrobenými fotoaparátmi z krabice od topánok s malou dierkou na jednej strane (a to myslím vážne, naozaj sa takto dajú vyrobiť fotografie a to celkom jednoducho a aby som bol presný, tak aj tu je určitá doba uzávierky, clona a ISO, ale to je iná story).

Nicephore Niepce

Fotoaparát s ktorým pracoval Nicéphore Niépce.

Tak ale poďme pár desiatok rokov dopredu a pozrime sa ako to je s meraním expozície dnes. V podstate existujú tri možnosti, externé meranie s použitím expozimetra, čo je samostatné zariadenie nezávislé od fotoaparátu. Druhá možnosť je expozimeter zabudovaný v tele fotoaparátu (analógové fotoaparáty). A tretia možnosť je meranie expozície priamo zo senzoru digitálneho fotoaparátu. Všetky tri spôsoby sú založené na tom istom, rýchlosť uzávierky, clona a ISO, to je podstata, len spôsob sa mení. A na tieto spôsoby sa pozrieme nižšie...

Externý expozimeter

je jednoduché ručičkové, alebo digitálne zariadenie, ktoré meria intenzitu svetla a práca s ním je úplne jednoduchá. Na expozimetri si nastavíme dva z troch parametrov expozície, ktoré si musíme stanoviť predtým, expozimeter priložíme ku objektu fotografovania a po stlačení tlačidla nám expozimeter ukáže tretiu hodnotu pre správnu expozíciu.

Zvyčajne sa na expozimetri nastavuje ISO a rýchlosť uzávierky a výsledok nám ukáže akú clonu musíme použiť

Pretože:

a) ISO je najjednoduchší údaj, ktorý sa nemení. Pri analógových fotoaparátoch máme film s určitým ISO, ktorý musíme použiť keď ho už máme založený. Pri digitálnych sa štandardne (ale nie exkluzívne) používa čo najmenšie ISO kvôli šumu.

b) Rýchlosť uzávierky nehrá veľkú rolu pri použití blesku a preto sa štandardne nastavuje na takzvanú synchronizačnú rýchlosť blesku “X-Sync”, čo je pri moderných digitálnych fotoaparátoch 1/200s., alebo 1/250s. a pri starších analógových fotoaparátoch 1/60s.

Na niektorých expozimetroch, najmä na tých starších, si musíme nastaviť všetky tri hodnoty a expozimeter nám ukáže mieru expozície. Táto miera expozície nám ukáže, či pri tomto nastavení bude fotografia podexponovaná, preexponovaná, alebo správne exponovaná. Obidva druhy, či už starší ručičkový, alebo nový digitálny sú rovnocenné, kvalita a dôveryhodnosť údajov sa líši podľa výrobcov. Na trhu je obrovské množstvo jednoduchších, či zložitejších expozimetrov obidvoch druhov. Pri fotografovaní s externým bleskom, ktorý je umiestnený mimo fotoaparátu, alebo pri použití štúdiových svetiel je to veľká a šikovná pomôcka.

Externý blesk, ktorý nieje použitý na fotoaparáte nepracuje s TTL meraním expozície a preto treba použiť expozimeter.

expozimeter

Digitálny a analógový expozimeter

Interný expozimeter

Senzor interného expozimetra býva umiestnený na tele fotoaparátu, v čo najmenšej blízkosti ku objektívu a filmu, aby sa obmedzila odchýlka v meraní. Tento spôsob merania ale neberie do úvahy prípad, keď na objektív nasadíme filter, ktorý znižuje intenzitu svetla prechádzajúcu objektívom a v tomto prípade tieto systémy udávajú nesprávne hodnoty, ktoré treba kompenzovať. Každý filter býva kódovo označený a podľa toho vieme zistiť o koľko EV krokov znižuje intenzitu svetla a tak ju môžeme ľahko kompenzovať zmenou jedného z troch parametrov expozičného trojuholníka.

Presnejší spôsob na meranie expozície je takzvaný TTL, Through-The-Lens, systém. Tento systém má senzor na meranie intenzity svetla umiestnený v tele fotoaparátu za objektívom, v línii dopadajúceho svetla a preto udáva správnu hodnotu aj s použitím filtra na objektíve.

Meranie expozície zo senzoru

Táto časť je zameraná na ľudí s digitálnymi fotoaparátmi, ktoré ponúkajú niekoľko režimov merania expozície (Exposure Mode). Všetky zrkadlovky a niektoré kompaktné fotoaparáty ponúkajú väčšinou štyri rôzne režimy. Každý režim sa líši podľa toho, akú časť zo senzoru použije na to ktoré meranie. Predstavme si celý senzor digitálneho fotoaparátu, ako jeden veľký senzor na meranie a určenie expozície. Tento jeden veľký senzor v podstate obsahuje milióny malých senzorov, ktoré sú citlivé na svetlo a vedia určiť jeho intenzitu. Áno správne, píšem o pixeloch. Takže ak máte 10 Mpix fotoaparát, tak máte 10 miliónov maličkých samostatných expozimetrov. Mať niekoľko expozimetrov má svoju výhodu, pretože vieme určiť presnú expozíciu viacerých miest na fotografii počas jedného merania.

Použitie niekoľkých expozimetrov naraz, nám samozrejme dá niekoľko rôznych údajov, ktoré sa líšia, ako napríklad na obrázku nižšie. Keby sme si ho "rozložili" na niekoľko časí, tak na správnu expozíciu oblohy, stromov a tieňov by sme mali tri rozdielne hodnoty.

expozicia

Obloha: ISO 100, f/16, 1/250s.

Stromy: ISO 100, f/5.6, 1/100s.

Tiene: ISO 100, f/2.8, 1/25s.

tak ktorý z nich je správny a ktorý použiť?

Fotoaparát nám nikdy neponúkne viac možností, ako je zobrazené vyššie, ale len jednu, ktorú vypočíta podľa určitých nastavení. V jednoduchosti, ide o určitý pomer medzi týmito hodnotami. Napríklad tiene, najtmavšie miesta na fotografii zaberajú približne 20% z celkovej fotografie, takže sa im pridá 20 percentná “dôležitosť”. Obloha má podobné parametre, takže taká istá dôležitosť. Najviac miesta, 60% zaberajú stromy, takže najvyššiu prioritu pre určenie celkovej expozície bude mať toto meranie. Vo fotoaparáte prebehne výpočet podľa nastavenia a výsledok bude niečo ako ISO 100, f/8, 1/100s.

Režimy merania expozície

Nastavení, ako vypočítať expozíciu býva niekoľko a tu sa dostávame k veci. Na obrázku vyššie, som na meranie expozície použil údaje z celého senzoru, teda určitý režim merania expozície (exposure mode). Tieto režimy bývajú väčšinou 4 a líšia sa podľa toho, aká veľká a ktorá časť senzoru sa na tento výpočet použije. Detaily a názvy týchto režimov sa mierne líšia v každom fotoaparáte a pre presné čísla si pozrite manuál k vášmu fotoaparátu. Ja použijem názvy a údaje, ktoré používa Canon a aj tu, pri jednom výrobcovi, sú tieto údaje odlišné pre rôzne typy fotoaparátov.

Základy sú ale rovnaké, poďme sa na ne pozrieť. Pre ilustráciu použijem jednoduchú scénu nočnej oblohy s mesiacom. Fotoaparát (Canon EOS 7D, objektív EF 70-200mm f/2.8L IS II USM, ohnisková vzdialenosť 200mm) som mal na statíve pre rovnakú kompozíciu, mesiac v strede fotografie a mením len režim merania expozície.

Cieľom je určenie správnej expozície mesiaca.

Centre-weighted Metering Mode

Tento režim meria a vypočítava expozíciu z celej plochy senzoru s dôrazom na stred.

centre weighted metering

V tomto režime sa neberie ohľad na zvolený bod zaostrenia, na rozdiel od Evaluative režimu. S týmto nastavením som dostal expozíciu ISO 100, f/4, 2 sekundy, čo mi dalo takúto fotografiu.

centre weighted metering

Detail vyzerá takto

centre weighted metering

Ako som spomínal, expozícia bola vypočítaná z celej plochy senzoru, čiže v tomto prípade:

  • Tmavá nočná obloha zaberá prevažnú časť fotografie, (približne 95 percent)
  • Mesiac je malý svetlý bod na fotografii (5 percent)
  • Matematika vo fotoaparáte vypočítala danú expozíciu podľa nastavenia (exposure mode)
  • Aj keď tento režim prikladá dôraz na stred, tak stále to nie je dostatočné na správnu expozíciu mesiaca (bodu záujmu)

Evaluative Metering Mode

Tento režim meria a vypočítava expozíciu z celej plochy senzoru s dôrazom na oblasť okolo zvoleného bodu zaostrenia. Môj bod zaostrenia je v tomto prípade v strede, takže výsledok je identický s predchádzajúcim meraním. Evaluative režim, ale berie do úvahy pozíciu zvoleného bodu zaostrenia a prikladá dôraz na jeho okolie, nie na stred senzoru, ako pri Centre-weighted režime.

centre weighted metering

ISO 100, f/4, 2 sekundy

centre weighted metering

Detail

centre weighted metering
  • Tu mi fotoaparát vypočítal expozíciu podľa iného nastavenia (evaluative exposure mode)
  • V tomto prípade sa prikladá dôraz na bod zaostrenia, ktorý som zvolil do stredu (bod záujmu sa nachádza v strede) – toto stále nie je správny režim na požadovanú správnu expozíciu mesiaca

Partial Metering Mode

Tento režim berie pri výpočte expozície do úvahy iba 8 až 15 percent plochy umiestnenej v strede senzoru. Na rozdiel od predchádzajúcich režimov, tento nezohľadňuje celý senzor, ale iba jeho časť, čo pomáha ku presnejšej expozícii. Tento režim neberie do úvahy zvolený bod zaostrenia.

centre weighted metering

ISO 100, f/4, 1/6 sekundy

centre weighted metering

Detail

centre weighted metering
  • Tento režim vypočítava expozíciu z podstatne menšej časti senzoru umiestnenej v strede. Mesiac je už oveľa lepšie exponovaný, pretože na určenie expozície sa nebrala taká veľká plocha (celý senzor) čiernej farby
  • 8 – 15 percent plochy senzoru ešte stále obsahuje veľa čiernej (v tomto prípade), takže expozícia iba mesiaca ešte stále nie je správna

Spot Metering Mode

Režim bodového merania berie do úvahy najmenšiu časť senzoru zo všetkých režimov, iba 2 – 4 percentá. Táto časť je umiestnená v strede a neberie do úvahy zvolený bod zaostrenia. Tento režim ponúka najprecíznejšie meranie expozície.

centre weighted metering

ISO 100, f/4, 1/100 sekundy

centre weighted metering

Detail

centre weighted metering
  • Keďže tento režim vypočítava expozíciu iba z 2 – 4 percent plochy, je najprecíznejší a poskytuje možnosť zvoliť si správnu expozíciu z malého miesta scény.
  • V tomto prípade to bol mesiac na tmavej oblohe a jediný vhodný režim bol bodový.
  • Tento režim zobral do úvahy svetlé časti a tiene iba z mesiaca, pretože mesiac obsahoval práve okolo 2 – 4 percent z celej plochy. Preto bola expozícia vypočítaná správne a hlavne bez ohľadu na čierne okolie.

Expozícia a jej meranie je dôležitá pre fotografiu a poznáme niekoľko spôsobov ako ju správne určiť. Digitálne fotoaparáty v automatickom režime to robia za nás a preto nie vždy dostaneme fotografiu akú chceme. S pomocou rôznych nastavení si ale vieme jednoducho poradiť a ak vieme čo ako funguje, tak nám to pomáha vytvoriť želanú fotografiu. Na začiatku to môže vyzerať zložito, ale nie je to až také zlé.